Hana Kasová zverejnila na webovom portáli bbonline.sk zaujímavý článok o trvalo klesajúcom počte obyvateľov v Banskej Bystrici. Prinášame ho v plnom znení:

Vlaňajšie sčítanie obyvateľov Slovenska potvrdilo dlhoročný trend úbytku obyvateľov Banskej Bystrice. Podľa prvých výsledkov sčítania klesol k začiatku minulého roka počet Bystričanov k 76-tisícom. Štatistika mestského úradu je ešte krutejšia – aktuálne je nás už menej než 75-tisíc.
Počet Bystričanov vytrvalo klesá od roku 2002, keď nás bolo tesne nad 82-tisíc. Pod hranicu 80-tisíc sme sa dostali v roku 2007. Kto si myslí, že hlavným dôvodom je celoslovenský problém nízkej pôrodnosti, mýli sa. Za úbytkom Banskobystričanov je najmä ich sťahovanie sa inam. Vlani sa z Bystrice odsťahovalo 1 286 ľudí a prisťahovalo sa 810, podobné čísla sú aj za predchádzajúce roky.
Časť sa zrejme sťahuje do okolitých obcí, ale tých je menšina, keďže klesá aj počet obyvateľov okresu (podľa sčítania obyvateľov ich bolo vlani 108 730, kým v roku 2011 vyše 111-tisíc a v roku 2001 takmer 112-tisíc).
Odchodom občanov prichádza naše mesto nielen o ľudský kapitál, ale chudobnie aj finančne. Na základe počtu obyvateľov totiž dostáva takzvané podielové dane – čo je hlavný zdroj jeho príjmov. Konkrétne ide mestám a obciam 70 percent a samosprávnym krajom 30 percent výnosu dane z príjmov fyzických osôb. No a medzi jednotlivé mestá a obce sa to ďalej rozdeľuje hlavne podľa počtu obyvateľov.
Obrazne povedané – čím nás „v dome“ žije menej, tým menej peňazí máme na jeho údržbu a rozvoj.
Vedenie mesta ako „správca domu“ by sa na to nemalo pozerať s pokrčenými plecami ako na nejakú prírodnú danosť. Takmer dvadsať rokov kontinuálneho úbytku obyvateľov je dosť dlhý čas na reakciu. Počnúc analýzou príčin, nasledujúc koncepciou a plánom konkrétnych krokov na zvrátenie nepriaznivého trendu až po ich postupnú realizáciu.
Ak sa v tom doteraz nič neurobilo, lepšie začať neskoro než vôbec (obdobne ako pri problematike zmierňovania dôsledkov globálneho otepľovania v meste). Určite by sa pri tom nemali obísť niektoré zásadné otázky. Napríklad: Koľkými nájomnými bytmi mesto disponuje – má disponovať? Aké podmienky vytvára pre mladé rodiny? Verejné priestranstvá sú tu pre ľudí alebo pre autá? Čo robí mesto pre príchod nových zamestnávateľov? Máme tu tri vysoké školy so študentmi aj z iných regiónov Slovenska, ale aj z Ukrajiny, Srbska a iných krajín – čo by pomohlo, aby tu čo najviac z nich zostalo aj po ukončení štúdia?
To, že nás je v Bystrici už dve desaťročia z roka na rok menej, nie je prírodná danosť, s ktorou sa nedá nič robiť. Je to problém, ktorý treba riešiť.