Vystúpenie Martina Úradníčka v mene klubu BBA na MsZ dňa 09. 02. 2021 v súvislosti so spormi, či má mesto Banská Bystrica využiť projekt integrovanej územnej stratégie spolu so Zvolenom.

Vážené kolegyne  a kolegovia poslanci. Môj príhovor bude zrejme dlhší ako príhovor pána štátneho tajomníka, ale dúfam, že o niečo kratší ako príhovor pána primátora. Dovoľujem si vám v mene klubu poslancov Banskobystrická alternatíva predložiť niekoľko, podľa nás, nesprávnych tvrdení, ktoré si osvojili niektorí občania, ale aj vedenie nášho mesta, reprezentované postojom pána primátora. A k týmto tvrdeniam ponúkame naše vysvetlenie.

  1. IDEME SA SPÁJAŤ DO JEDNÉHO MESTA – nesprávne tvrdenie
    Cieľom integrovanej územnej stratégie udržateľného mestského rozvoja nie je urbanistické spájanie Zvolena a Banskej Bystrice do jedného mesta ako sa kedysi uvažovalo v 70-tych rokoch minulého storočia. Cieľom je spolupráca pri hľadaní spoločných projektov a zapojenie nielen samospráv, ale všetkých relevantných sociálno-ekonomických partnerov na území spoločného UMR.
  2. UMR NÁM VNUCUJE MINISTERSTVO – nesprávne tvrdenie
    Zámerom projektu je, aby si všetci zainteresovaní partneri v UMR pomenovali a dohodli spoločné priority. Je to nový prístup, nová filozofia strategického plánovania. V predošlom období sme čerpali európske finančné zdroje najmä cez integrované regionálne operačné programy (IROP). Z Bruselu bola vyhlásená prioritná os, v rámci nej nejaký špecifický cieľ a samosprávy sa pokúšali trafiť sa so svojimi požiadavkami do tejto špecifikácie. Sami vieme, že na základe tejto metodiky často vznikali a ešte aj vznikajú čudesné a nehospodárne projekty len preto, aby sa mohli čerpať európske peniaze, hoci ich žiadatelia až tak veľmi nepotrebovali. Išlo o takzvané dopytovo orientované výzvy, teda výzvy zhora smerom nadol. Je dôležité pochopiť, že súčasná filozofia UMR je presne opačná. Subjekty v danom území si po vzájomnej dohode sami zadefinujú, čo potrebujú. Bude vytvorený len jeden operačný program pre celé Slovensko. Obrovský prínos takéhoto spôsobu rozhodovania pri čerpaní finančných zdrojov snáď netreba ďalej vysvetľovať.
  3. NETREBA SA SPÁJAŤ – nesprávne tvrdenie
    Brániť sa spájaniu do jedného UMR a vytvárať tak spoločnú stratégiu je v kontexte 21. storočia a odborných odporúčaní dosť nelogické. Prečo? Lebo napríklad chceme využívať finančné zdroje z Európskej únie, ktorá je sama jednoznačným výsledkom spájania sa členských štátov a vytvárania ich spoločných stratégií. Slovensko ako člen Európskej únie je zároveň členom Vyšegrádskej skupiny, ktorú tvoria štáty stredoeurópskeho priestoru a tie sa tiež spojili na základe spoločnej vízie a stratégie. Mesto Banská Bystrica je zasa integrovanou súčasťou Banskobystrického samosprávneho kraja, ale tiež členom Únie miest Slovenska alebo napríklad aj Európskej Fuggerovskej cesty. Prečo sa teda spájajú štáty, regióny, územia či mestá do rôznych zoskupení? Pretože ide o prirodzený proces integrácie, ktorého cieľom je získať spoločnú výhodu a tým aj prospech pre každého člena. V západných krajinách regióny a mestá spolupracujú a verejne obstarávajú infraštruktúrne a komunálne projekty spoločne, pretože je to efektívnejšie.
  4. JE TO PROJEKT LEN PRE SAMOSPRÁVY – nesprávne tvrdenie
    Projekt IUS UMR nie je určený len pre samosprávy Banskej Bystrice, Zvolena a okolitých obcí ako je to častokrát nesprávne interpretované. Stále sa zabúda na veľmi dôležitú súčasť tohto procesu a to sú sociálno-ekonomickí partneri. O nich sa zatiaľ dosť mlčí. Kto teda môže byť takýmto partnerom? V zásade sú to všetci relevantní hráči, ktorí majú dôležité postavenie a úlohu v danom území. Napríklad súkromné i štátne podniky v oblasti energetiky, vodného a odpadového hospodárstva, kúpeľníctva, či kľúčoví zamestnávatelia, nemocnice, dopravcovia, univerzity a vysoké školy, vedecké a výskumné inštitúcie, cirkvi, neziskové organizácie, stavovské organizácie a mnoho ďalších. V prípade schválenia spoločného UMR by samosprávy Banskej Bystrice a Zvolena ako jadrových miest prevzali náročnú úlohu koordinátorov.
  5. BANSKÁ BYSTRICA NEMÁ SO ZVOLENOM ŽIADNE SPOLOČNÉ PROJEKTY – nesprávne tvrdenie
    Tvrdenie, že Banskú Bystricu so Zvolenom nič nespája a že obe mestá nemajú spoločné záujmy, je viac ako predčasné. Veď ešte sme sa ani nestretli s kolegami z mestského zastupiteľstva vo Zvolene. Nevznikli žiadne expertné tímy, ani riadiaci orgán, teda kooperačná rada. Ešte sa vôbec nezačal ozajstný dialóg. Je viac ako pravdepodobné, že vznikne veľa spoločných predstáv a projektov, či už v oblasti odpadového hospodárstva, SMART CITY, sociálnej oblasti, kultúry či cestovného ruchu. A opäť treba zdôrazniť, že nejde len o presadzovanie záujmov samospráv oboch jadrových miest, či menších obcí, ale aj o akceptovanie názorov a požiadaviek sociálno-ekonomických partnerov. V tomto procese majú rovnakú pozíciu, preto sa nazývajú partnermi. Práve socio-ekonomickí partneri majú najväčší podiel na ekonomike a zamestnanosti             na území UMR a nepriamo celého kraja, či štátu. Úloha samospráv je vytvoriť im vhodné podmienky pre rozumný rozvoj, rešpektujúc životné prostredie, hodnoty územia a potreby obyvateľov nášho regiónu.
  6. V SPOLOČNOM UMR PRÍDEME O PENIAZE – nesprávne tvrdenie
    Mnohých to možno pobúri, ale v spoločnom projekte so Zvolenom a najmä v týchto dňoch sú peniaze až na druhom mieste. Teraz je veľmi dôležité pochopiť úplne novú filozofiu projektu IUS UMR, nájsť ochotu a chuť na spoločné rokovania. Vnímať spoločné problémy, potenciál a chcieť spoločne hľadať dlhodobé riešenia. A najmä sa začať pozerať viac dopredu ako je horizont tohto volebného obdobia. Výzva k vytváraniu UMR a tvorbe takzvaných vstupných správ je prvou etapou vytvárania spolupráce vo vytipovaných územiach. V Bruseli sa ešte len schvaľuje legislatíva, v najbližších týždňoch sa údajne budú posudzovať predkladané správy na národných úrovniach. Pýtať sa koľko peňazí dostaneme je síce legitímne, ale naozaj predčasné. Určite sa bavíme o stovkách miliónov eur na národnej úrovni a desiatkach miliónov eur pre jednotlivé UMR. Je pravdepodobné, že spoločné UMR získajú aj určitú finančnú bonifikáciu. Prerozdelenie investičných balíčkov bude vždy vychádzať z počtu obyvateľov. Spojením síl určite viac získame ako stratíme a to nielen čo sa týka výšky dotácií. Treba mať neustále na pamäti, že projekt IUS UMR je len jeden z mnohých finančných nástrojov EU. Popri ňom bude možné podávať projekty aj k ďalším výzvam. Napríklad Plán obnovy a odolnosti prinesie Slovensku dodatočné verejné investície za 5,84 miliardy eur do oblastí ako sú vzdelávanie, veda a výskum, zelená ekonomika, zdravotníctvo, verejná správa a digitalizácia. Práve tieto oblasti potrebujú reformy a investície, ktoré od nás dlhodobo požaduje aj Európska komisia.
  1. NEMÁ ZMYSEL ÍSŤ SPOLU – nesprávne tvrdenie
    Prečo je myšlienka ísť do projektu UMR spoločne so Zvolenom správna? Lebo sme ešte nikdy v histórii mesta nevstúpili do takejto široko koncipovanej spolupráce. Lebo sme povinní myslieť aj na naše deti a na budúce generácie. Musíme začať vnímať reálne riziká v podobe klimatických zmien a mikroklímy, starnúceho obyvateľstva, odlivu mladých ľudí, upadajúceho školstva, či problémov s likvidáciou odpadu. Spojením síl získame náskok pri tvorbe stratégií a schopnosť spoločne sa dohodnúť, tak ako ho získavajú iné spojené UMR ako Ružomberok – Liptovský Mikuláš, či trojica sídiel Poprad – Svit – Kežmarok, ktorí už na túto cestu vykročili. Áno, je to ťažšia cesta ako ísť samostatne. Je to možno aj riskantnejšia cesta, lebo každý partner bude musieť občas ustúpiť. A keby to – podľa predpovedí pesimistov – naozaj nevyšlo a nenašli sme spoločné nápady, nič nebráni tomu, aby Zvolen či Banská Bystrica oprášili svoje samostatné vstupné správy a predložili ich na posúdenie. S jediným rozdielom, že ich podajú spoločne. Treba si uvedomiť, že Banská Bystrica a Zvolen nie sú prinútení alebo odsúdení na spoluprácu. Tieto mestá sú predurčené na spoluprácu. Bez ohľadu na to, či sa dnes zhodneme na spoločnom alebo individuálnom postupe.

 

Prosím, aby sme naozaj v tejto chvíli zabudli na naše poslanecké politické tričká, aby sme zabudli na hokejové dresy Baranov či Rytierov, aby sme zabudli na delenie na Bryndziarov a Pažravcov. Zvolen je od nás tak blízko, tak blizučko, že ho občas uštipačne a sebavedomo nazývame našim predmestím. A naši susedia vysielajú jasný signál, že sú pripravení na spoluprácu. Tu sa skrýva aj odpoveď na otázku, prečo je Banská Bystrica ako jediné krajské mesto takzvane tlačená do spolupráce so Zvolenom. Nuž preto, že Banská Bystrica je naozaj jediným krajským mestom na Slovensku, ktoré má takéhoto veľmi blízkeho a veľkého suseda. Nie je v tom žiadne politikum. Je to dané geografiou a stáročnou históriou. Národné dokumenty, ktoré už dávno hovoria o veľkom potenciáli pre spoluprácu oboch miest, vznikali už za vlády Mikuláša Dzurindu, potom Ivety Radičovej, neskôr za vlády Róberta Fica, potom za vlády Petra Pellegriniho, ako aj za súčasnej vlády. Už tento prehľad svedčí o tom, že je to vízia dlhodobá a akceptovateľná celým politickým spektrom.
Na každú udalosť sa dá pozerať z rôznych uhlov pohľadu. Niektorí vidia na prvý pohľad neprekonateľnú prekážku, iní výzvu ako tú prekážku prekonať.
Ešte máme pár dní čas na rozmyslenie. Mali by sme sa rozhodnúť zodpovedne a s nadhľadom, ktorý zodpovedá očakávaniam od rozumného jadrového krajského mesta.

Ďakujem vám za pozornosť.