Príspevok Martina Úradníčka k predloženému materiálu na MsZ 8. 12. 2020

Neviem kto z kolegýň a kolegov poslancov si ho stihol podrobne prečítať. Lebo napríklad do komisie pre kultúru bol tento dokument predložený len deň pred jej zasadaním. Napriek tomu sme ho na komisii posunuli ďalej, aby sme nezahatali možnosť kandidovať na titul EHMK 2026.
Je chvályhodné, že po dlhých rokoch predkladá mesto návrh dokumentu, ktorý sa venuje dlhodobo zanedbávanej a pritom nesmierne dôležitej súčasti života v meste – oblasti kultúry.
Žiaľ, týmto konštatovaním sa pochvalné slová na margo koncepcie aj končia. Povedzme si pravdu – nebyť uponáhľanej kandidatúry Banskej Bystrice na Európske hlavné mesto kultúry 2026, by takýto dokument určite nevznikol. Vznikol preto, lebo je povinnou súčasťou žiadosti.
Dovoľte len stručné nahliadnutie do tohto 32-stránkového dokumentu. Všeobecný Úvod sa začína pozoruhodnou vetou: „Kultúra je verejná otázka.“, a končí sa vetou: „V prvom rade … nehovoríme len o kultúre organizovanej a spravovanej mestom, ale zaraďujeme sem všetky kultúrne aktivity na mape mesta…“ Ďalšie strany však toto tvrdenie popierajú.
V časti História sa dozvieme všetko možné o baníctve a budovách v mestskej pamiatkovej rezervácii, ale nie je v ňom ani zmienka o desiatkach významných osobností, ktoré formovali kultúru v našom meste. Teda – okrem Dominika Skuteckého, aj to len preto, lebo je spomenutá budova s expozíciou jeho obrazov, ktorá nesie jeho meno.
Kapitola Analýza súčasného stavu sa zaoberá všetkým iným, len nie serióznou analýzou kultúry v meste. Dočítame sa v nej o vývoji obyvateľstva, o počte študentov na UMB a – nik netuší prečo – o dokumente PHSR. Nič viac. Vôbec sa nespomínajú početné aktivity tzv. živej, nezriaďovanej kultúry v meste.
Zrazu sa bez kontextu objaví kapitola Záujmovo-umelecká činnosť a hneď za ňou suchý výpočet kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií s textami vykradnutými z ich webstránok. Potom nasleduje kapitola Významné podujatia so sebastredným výpočtom cyklických mestských podujatí. Nasleduje výpočet ďalších podujatí, zoznam priestorov v majetku mesta a čitateľ je zrazu v polovici dokumentu a má pocit, že číta akéhosi čudného sprievodcu po mestských budovách a vybraných kultúrnych spolkoch.
Konečne prichádza swot analýza kultúry, ktorá za silné stránky považuje napríklad bohatú históriu baníctva a ťažiarstva alebo SMART informačné centrá. Medzi slabými stránkami sa na prvom mieste objavuje „absentujúci jasný koncepčný materiál mesta pre oblasť kultúry“, čo paradoxne potvrdzuje aj tento predkladaný dokument. SWOT analýza v časti Ohrozenia spomína aj chýbajúce informačné smerovníky v meste alebo absenciu štvorhviezdičkového hotela, čím sa dostáva až do úsmevnej roviny.
V zásadnej kapitole s názvom Vízia a strategický cieľ považujú autori tohto dokumentu za hlavné ciele v oblasti kultúry jedine výstavbu a rekonštrukciu rôznych objektov. Od multifunkčného centra, cez Dom kultúry, amfiteáter, Námestie slobody až po mestský park a nábrežie Hrona.
Záver dokumentu tvorí zoznam použitých skratiek a 9-stranový zoznam všemožných inšitúcií a podnikov v meste. Pod dokumentom nie je nik podpísaný, je to anonym.

Na záver už len pár slov:
Dokument nebol konzultovaný s odbornou kultúrnou verejnosťou a ani s občanmi, ktorí majú byť jeho primárnym cieľom. Obsah koncepcie sa primárne sústreďuje na rekapituláciu známych a častokrát nesúvisiacich faktov. Nevenuje sa vízii rozvoja jednotlivých žánrov mimomestskej kultúry Za strategický cieľ kultúry v meste považuje výlučne zlepšenie infraštruktúry formou budovania a rekonštruovania objektov a verejných priestranstiev. Nepopisuje aké má byť poslanie týchto objektov, kedy a čomu majú slúžiť. V koncepcii úplne absentuje finančná analýza existujúcich i plánovaných výdavkov na kultúru. Chýbajú akékoľvek úvahy o tom, ktoré oblasti kultúry by mali byť predmetom zvýšenej pozornosti mesta a tak ďalej.
Kvalitné strategické dokumenty pre kultúrne napredovanie samospráv vychádzajú z dôsledného poznania mesta a inteligentnej syntézy východiskových dát. Nehovoriac už o spomínanom zapojení širokej odbornej i občianskej verejnosti pri jeho tvorbe.
Ak majú dokumenty tohto typu vojsť do platnosti, vyžadujú si dlhodobú prípravu, externé konzultácie a autorov, a v neposlednom rade aj vlastné financovanie. Ak má byť stratégia záväzným dokumentom, musí obsahovať konkrétne ciele a pomenúvať nástroje na ich naplnenie.
Spolu s klubom poslancov Banskobystrickej alternatívy som presvedčený, že pokiaľ bude návrh koncepcie kultúry v meste Banská Bystrica schválený v tejto podobe, neprinesie pre rozvoj kultúry žiadny úžitok, okrem toho, že sa stane povinnou – a o niekoľko mesiacov aj zabudnutou – prílohou k žiadosti o kandidatúru na titul EHMK 2026.