Poslanci klubu Banskobystrická alternatíva zapaľujú sviečky obetiam invázie vojsk Varšavskej zmluvy pri mariánskej soche na námestí v Banskej Bystrici od svojho vzniku. Urobili tak aj v deň 50. výročia okupácie 21. augusta 2018.
Podujatie otvoril Pavol Katreniak, predseda poslaneckého klubu BBA v rokoch 2006-14, osobnou spomienkou spred polstoročia: „Mám pred očami zhrozených Bystričanov, ženy kričiace na vojakov, protestujúcich redaktorov, ktorým nosili tety vodu na pitie, podpisový hárok proti okupantom, ktorý sme ako deti išli podpisovať asi trikrát, oranžový – prepáčte za výraz – oranžový šerbeľ pri autobusovej zastávke s nahádzanými červenými legitimáciami, výklady oblepené plagátmi odsudzujúcimi intervenciu, karikatúry Vasiľa Biľaka či domáceho dogmatika Rudolfa Cvika, veľké rady pred obchodmi.“ Podľa Paľových slov keď sa v r. 1938 Stalin spojil s Hitlerom, prišlo do našej krajiny prenasledovanie a zabíjanie duší a onedlho aj ľudských tiel. Keď Gottwald a spol. urobili v r. 1948 puč s pomocou ruských agentov, nastala druhá vlna teroru. Keď sa v r. 1968 Brežnev spojil s domácimi kolaborantmi, nadišlo v Československu tretie obdobie prenasledovania, útlaku a ubíjania duší. „Treba to povedať jasne – Slovensko nepatrilo a nepatrí pod Ural. Slovensko prináleží k Atlantiku. O tom stáročia svedčí aj Banská Bystrica. Barbakanom, farským kostolom budovami na námestí, Medeným Hámrom, ďalšími stavbami.
Viera Dubačová označila agresiu vojsk Varšavskej zmluvy za jednu z najtragickejších udalostí v novodobých dejinách našej krajiny: „Pripomíname si ju v čase, keď sa okolo nás opäť začína šíriť tlak a negatívny vplyv z Ruska. Preto je veľmi nebezpečné relativizovať či iba pasívne konštatovať udalosti spred päťdesiatich rokov. Existujúca sloboda je v tomto duchu ešte krehkejšia a demokracia ešte zraniteľnejšia, ako kedykoľvek predtým. Pripomíname si mená obetí vojen a je dôležité si pripomínať aj mená obetí tejto hanebnej okupácie, ktorá poznačila život v našich štátoch na dlhé obdobie, ktoré žiaľ trvá dodnes. Obeťami sme však my všetci. Či už priami, nepriami účastníci, naše deti, naši potomkovia.“
Beata Hirt, ktorá rovnako ako Vierka, stála pri založení BBA, prečítala pasáže z listu, ktorý poslal Banskobystričanom Juraj Mesík, nepísaný krstný otec BBA: „Zopakovať si 20. storočie by znamenalo zopakovať si dva totalitné režimy, fašistický a komunistický. Ich výsledkom boli na Slovensku desiatky tisíc vyvraždených, ďalšie desiatky tisíc väznených a odvlečených do gulagu, stovky tisíc utečencov za slobodou na Západ a všeobecný mravný a ekonomický úpadok celej spoločnosti. Dodnes sa z neho ťaháme.“ Juraj pokračoval, že slobodu v r. 1989 sme získali zázračne ľahko a bezbolestne, no naše deti o ňu môžu rovnako ľahko prísť. Potom zacitoval svojho priateľa Petra Hunčíka: „Zbožšťujeme Putina, preklíname Sorosa, akceptujeme korupciu a veríme sprostostiam… Ak sa rozhodneme pre tento životný štýl, musíme vedieť aj to, že táto cesta smeruje do Moskvy. Nečičíkajme sa treťou cestou, lebo tretia cesta neexistuje.“ Aj on zdôraznil, že sme boli a sme súčasťou civilizovaného Západu: „Žiadna lepšia alternatíva neexistuje – existujú len ilúzie o mostoch a tretích cestách, ktoré by skončili v ruskej biede, vodke a otroctve. Našou úlohou je, aby to pochopilo aj čo najviac ľudí z generácií, pre ktoré je hanebný 21. august 1968 už len jedným z mnohých dátumov z učebníc dejepisu.“
Utorkovú pietnu spomienku obohatili reflexiami pamätníci vtedajších udalostí, poslanec parlamentu i BB Martin Klus a traja mladí hudobníci: Robert, Martin a Michal.
